Prijatím nového civilno-procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, sa s účinnosťou od 1. júla 2016 významne zvýšil faktor precedečnej záväznosti súdneho rozhodnutia v Slovenskej republike.
To znamená, že súdy by mali v typových (obdobných) situáciách spory rozhodovať rovnako. Za účelom zosúladenia rozdielnej rozhodovacej činnosti, ale aj za účelom rozhodnutia o tom, že určitú rozhodovaciu činnosť treba zmeniť, bol zriadený veľký senát Najvyššieho súdu SR (NS SR). Ten pozostáva zo siedmich sudcov NS SR a nie iba z troch, ako je inak obvyklé.
Má však zmysel a je správne, aby veľký senát NS SR rozhodoval aj v prípade, ak v príslušnom spore už predtým poskytol záväzný názor trojčlenný senát Ústavného súdu SR? Je v tejto súvislosti vhodné pripomenúť, že nesprávny postup súdov v tejto otázke (postúpenia či nepostúpenia veci na veľký senát NS SR) môže zasiahnuť aj do ústavného práva sporovej strany na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy SR). To môže rezultovať do zrušenia prípadne nepriaznivého rozhodnutia NS SR.
A práve o vyššie uvedenej otázke je najnovší článok nášho spolupracujúceho advokáta JUDr. Petra Toth-Vaňa, PhD., uverejnený v aktuálnom čísle časopisu Justičná revue (8-9/2024).