Dňa 13.05.2024 bolo pod sp. zn. 1VCdo/1/2024 vydané v poradí 34. rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s nasledovnou právnou vetou:
„Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“
Predmetné rozhodnutie sa zaoberalo veľmi ťažkou a dôležitou témou – tým, či môžeme určitú osobu považovať za dobromyseľnú v tom, že jej patrí vlastnícke právo, ak nemá písomný nadobúdací titul (písomnú zmluvu). Dôležitosť bola o to väčšia, že vecou, vlastnícke právo ku ktorej bolo sporné, bola nehnuteľnosť. Ťažko povedať, či v prípade predmetného rozhodnutia ide o definitívu, keďže ide o odklon od doterajších i osobitne publikovaných názorov NS SR (napr. R 73/2015 a R 74/2015). O nejednoznačnosti celej témy ako takej svedčí aj to, že dvaja sudcovia veľkého senátu predložili odlišné stanovisko k predmetnému rozhodnutiu, a rovnako to, že veľkým senátom oslovené inštitúcie mali takisto na vec rôzny právny názor. Bude teda zaujímavé, aký bude ďalší vývoj. Nepochybne však bude dôležité, aby konajúci sudcovia aj v tejto otázke vždy prihliadali na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu.