V príspevku, ktorý sme na tejto platforme uverejnili pred približne mesiacom, sme uviedli, že súdy pri vyporiadaní BSM náhradu trov konania zvyčajne nepriznávajú. Zároveň sme vyjadrili presvedčenie, že priznávanie náhrady trov konania úspešnejšiemu účastníkovi by malo byť všeobecným pravidlom, od ktorého by sa mali súdy odchýliť iba vo výnimočných prípadoch.
V nadväznosti na uvedené informujeme o náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 266/2022, osobitne publikovanom v aktuálnej Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 29/2022, ktorého právna veta náš právny názor potvrdzuje:
„V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
Na doplnenie uvádzame, že rovnaký prístup vyznáva Ústavný súd SR aj v sporoch o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.