Autor: Mgr. Peter Toth-Vaňo
Príspevok sa zaoberá nastavením výberových konaní na funkciu sudcu. Autor v ňom analyzuje primárne dve roviny – proces kreovania výberovej komisie a hodnotiace kritéria uchádzačov. V ich rámci navrhuje možnosti, ako zlepšiť garancie objektívnosti a nestrannosti výberu sudcov.
1. Úvodom
Predmetom odbornej právnickej literatúry sú otázky správneho výkladu právnych predpisov, otázky legislatívneho procesu, pôsobenie výkonnej moci, či úvahy de lege ferenda. Každý právny príspevok, dokonca i akékoľvek súdne rozhodnutie, sa zaoberá tým, čo sa má aplikovať, a zároveň tým, ako sa to má aplikovať. Rovnako dôležitá je však aj otázka kto má právo aplikovať. Pod odpoveďou na otázku kto nemáme teraz na mysli orgány aplikácie práva všeobecne.1 Máme na mysli konkrétneho sudcu. Aký má byť? A ako ho vybrať?
Bežnými printovými médiami sú v období niekoľkých posledných rokov chrlené informácie o tom, ako sa výberové konania na funkciu sudcu budú opäť a opäť meniť, aby bol výber sudcov ešte nestrannejší a spravodlivejší. To len odráža stav neustálych zmien tých právnych predpisov, ktoré túto agendu upravujú. Najmä vďaka iniciatívam občianskych združení či mimovládnych organizácií2 sa však na Slovensku vedie aj odborná diskusia o téme, ktorá je z pohľadu správneho fungovania právneho štátu primárna. Pre strany konania je totiž často nie úplne podstatné, čo hovorí zákon, rovnako ani to, ako má byť právo v ich prípade aplikované. Nie je pre nich primárne, aké právo má byť. To, čo ich naozaj zaujíma, je aké právo naozaj je – to znamená, aký je výrok súdneho rozhodnutia v ich vlastnom konkrétnom prípade.3 Výnimočnosť úlohy sudcu, aplikujúceho právne normy, je preto neoddiskutovateľná.4
1 Pod tie sú okrem súdov a rozhodcovských súdov zaraďované aj orgány ústrednej a miestnej štátnej správy, orgány územnej samosprávy a orgány kontroly a dozoru – k tomu pozri napríklad PROCHÁZKA, R. – KÁČER, M.: Teória práva. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 251.
2 Napríklad občianske združenie VIA IURIS či mimovládna organizácia Transparency International Slovensko.
3 Táto téma má samozrejme aj teoretickoprávny rozmer. K tomu pozri napr. CARDOZO, B.N.: Podstata súdneho procesu. Bratislava: Kalligram, 2011, s. 101: „Tak ako nám Jethro Brown v príspevku nazvanom Právo a evolúcia (Law and Evolution) hovorí, že zákon, kým sa konštruuje, nieje skutočným právom. Je len zdanlivým právom. Skutočné právo, hovorí, sa nenachádza nikde, s výnimkou rozhodnutia súdu.“
Táto hypotéza zároveň v sebe automaticky implikuje aj záver o dôležitosti správnych nastavení kritérií, ale aj okolností výberu tých, ktorí majú o právach a povinnostiach iných osôb rozhodovať. Práve tomu sa chce tento príspevok venovať, obzvlášť, keď je daná téma s prihliadnutím na zmeny účinné od 1. júla 2016 aj pomerne aktuálna.
2. Súčasné kritériá výberu osoby sudcu
To, že sudcom by mala byť osoba s patričnými morálnymi kvalitami a právne najvzdelanejšia znie značne idealisticky. Požadované vlastnosti osôb určených pre rozhodovanie o osudoch iných však rezonovali už veľmi dávno:
„Na druhý deň sa Mojžiš posadil a súdil ľud, ktorý k nemu prichodil od rána až do večera. Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: „Čo to ty všetko robíš pre ľud?! Prečo zasadáš (na súd) sám a všetok ľud ťa od rána do večera obklopuje?“ Mojžiš odvetil svojmu tesťovi: „Preto, že ľud prichádza ku mne, aby si vyžiadal Boží rozsudok. Keď sa medzi nimi vyskytne spor, prichádzajú ku mne, aby som rozhodol medzi stránkami a oznamoval im Božie predpisy a zákony.“ Mojžišov tesť mu povedal: „To nie je dobre, ako to robíš! Takto celkom vysilíš seba aj tento ľud, ktorý je pri tebe … Vyhliadni si však spomedzi všetkého ľudu schopných, bohabojných mužov, mužov dôveryhodných a nezištných, a ustanov ich za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Oni nech súdia ľud v každý čas a to tak, že vážnejšie prípady prednesú tebe a všetky menšie veci rozsúdia sami…“ … Mojžiš počúvol slová svojho tesťa a urobil všetko, čo mu poradil.“5
Ako takých nájsť?
Výber sudcov v Slovenskej republike upravujú ťažiskovo dva predpisy. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č, 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška“) a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sudcoch“). Výberové konanie pozostáva z písomnej časti, psychologického posúdenia a z ústnej časti. V písomnej časti sa rozdeľuje 145 bodov, z ktorých je možné 40 získať v písomnom teste (pre postup do ďalšieho priebehu výberového konania je potrebné získať minimálne 24 bodov), 25 pri riešení prípadovej štúdie (minimálne potrebný počet bodov 15), 20 z prekladu cudzieho jazyka (minimum 12), a po 30 tak z vypracovania trestného ako aj civilného rozsudku (minimum potrebné z každého rozsudku aspoň 18 bodov). Do 30. júna 2016 sa v rámci ústnej časti
4 DWORKIN, R.: Ríša práva. Bratislava: Kalligram, 2014: „Právo sa nevyčerpáva nijakým súpisom pravidiel či princípov, ktoré jednotlivo vládnu nad svojím vlastným, jasne odlíšeným dejiskom ľudského správania. Nevyčerpáva sa ani nijakým rozpisom oficiálnych predstaviteľov a ich právomocí nad jednotlivými časťami našich životov. Ríša práva sa definuje prístupom, nie územím ani právomocou, ani postupom.“
5 Sväté písmo – Exodus 18, 13-26.
rozdeľovalo len 120 bodov. Cieľom novelizácie vyhlášky účinnej od 1. júla 2016 bolo podľa prezentovaných informácií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo“) zvýšiť vplyv a hodnotu objektívnejšej časti na celkový výsledok uchádzača vo výberovom konaní.6 Uchádzač, ktorý úspešne zvládne písomnú časť, následne absolvuje psychologické posúdenie, ktoré nie je osobitne bodovo hodnotené. Uchádzač v ňom môže byť len úspešný alebo neúspešný. Závery z psychologického posúdenia sú použiteľné aj pre výberové konania na iných súdoch, za predpokladu ak odo dňa vykonania psychologického posúdenia neuplynulo viac ako 12 mesiacov.
Ústna časť (ktorá pozostáva z prezentácie uchádzača o svojej osobe, odbornej praxi, ako aj motivácie na výkon funkcie sudcu a zároveň z odpovedí na otázky členov výberovej komisie, ktorých účelom je overiť skutočnosti, ktoré sa overujú výberovým konaním7) môže byť ohodnotená maximálnym počtom bodov pre jedného uchádzača 120, pričom každý člen výberovej komisie má k dispozícii pre každého uchádzača maximálne 24 bodov. Zmena od 1. júla 2016 nastala v tom, že sa na účely bodovania uchádzača vytvorilo osem samostatných kategórií (odborné znalosti, intelektové schopnosti, tvorivosť, komunikačné schopnosti, sebapoznanie, kultivované vystupovanie, dôveryhodnosť, emocionálna stabilita), z ktorých každá je hodnotená samostatne, vždy maximálne troma bodmi.8 Uchádzač úspešne zvládol ústnu časť, ak je súčet bodov pridelených od každého člena hodnotiacej komisie minimálne 72.9 Hodno podotknúť, že táto minimálna bodová hranica platí bez ohľadu na počet osôb vo výberovej komisií. V praxi sa totiž často stáva, že vo výberovej komisii nie je päť, ale len štyri osoby. Za takých okolností je preto, minimálne z matematického hľadiska, ťažšie byť úspešným i na ústnej časti (t.j. dosiahnuť celkom 72 bodov), nakoľko menší počet členov komisie nič nemení na fakte, že každý jej člen môže udeliť jednému uchádzačovi maximálne len spomenutých 24 bodov. Samozrejme, úspešné zvládnutie písomnej aj ústnej časti pre uchádzača nič ešte neznamená. Vo výberovom konaní totiž platí aj v športe okrídlené, že len víťaz berie všetko.
6 K tomu pozri aj príslušnú časť správy zo dňa 6. mája 2016 zverejnenú na webovej stránke Ministerstva pod názvom Zmena pravidiel pri výbere sudcov (dostupné na https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2080): „Zároveň sa zvyšuje maximálny počet bodov, ktoré môže uchádzač získať v objektívnejšej písomnej časti výberového konania. Nebude sa teda môcť stať, že ústna časť pohovoru preváži nad písomnou.“
7 Podľa § 28 ods. 4 zákona o sudcoch výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý je treba požadovať s prihliadnutím na stupeň súdu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača.
8 Opäť citujeme zo správy zo dňa 6. mája 2016 Zmena pravidiel pri výbere sudcov: „Zmena objektivizuje kritériá na hodnotenie uchádzačov o funkciu sudcu. Výberové komisie budú v zmysle návrhu používať pri výberových konaniach rovnaké hodnotiace hárky s jednotnými kritériami, a to aj pri ústnej časti výberového konania. Doteraz bolo na rozhodnutí člena výberovej komisie, koľko z možných 24 bodov pridelí v ústnej časti danému uchádzačovi. Po novom budú hodnotené zručnosti a schopnosti jasne špecifikované aj so stanoveným maximálnym počtom bodov za každé kritérium.“
9 Vyhláška v § 12 ods. 2 písm. b) ešte uvádza možnosť, aby bol uchádzač považovaný za neúspešného aj v prípade, ak sa na tom jednomyseľne zhodnú členovia výberovej komisie.
Zmena, ktorá podľa nášho názoru najviac napomôže k objektivizácii písomnej časti výberového konania na funkciu sudcu, paradoxne nebola mediálne nijak špeciálne zdôrazňovaná. Od 1. júla 2016 sa totiž písomný test, prípadová štúdia, preklad z cudzieho jazyka, ako aj písomné vyhotovenia rozsudkov uchádzačmi nepodpisujú. Uchádzači si vždy pred vypracovaním konkrétneho zadania pre každú časť písomnej časti vylosujú číslo, ktorým sa ich vypracovanie označí. Meno a priezvisko uchádzača sa podľa vyhlášky priradí ku konkrétnemu vypracovaniu až po jeho vyhodnotení. Písomná časť výberového konania na funkciu sudcu je teda od 1. júla 2016 anonymizovaná.
3. Náš pohľad
Z doteraz naznačeného je evidentná snaha, aby výberové konania garantovali predovšetkým zníženie subjektívneho prvku v hodnotení uchádzačov, respektíve čo možno najvyššiu garanciu objektívnosti a nezávislosti rozhodovania výberových komisií. Cieľom výberového konania je vybrať osobu, ktorá má spomedzi uchádzačov najlepšie predpoklady pre výkon funkcie sudcu. Samozrejme, ide o ideálny stav, nakoľko (zväčša) trojdňové výberové konanie nemôže naplnenie tejto premisy stopercentne garantovať. Objektívne dosiahnuteľným účelom výberového konania na funkciu sudcu však môže a má byť to, aby sa na jeho základe stala sudcom (t.j. víťazom výberového konania) tá osoba, ktorá na základe skutočne predvedeného výkonu najlepšie zvládla dané výberové konanie, uskutočnené s rovnakými štartovacími podmienkami pre všetkých zúčastnených.
3.1 Zloženie a zverejňovanie členov výberovej komisie
Pre garantovanie objektívnosti a nestrannosti preto nemôže stačiť zaoberať sa nastavením kritérií len pri samotnom výberovom konaní. Starostlivosť o objektívnosť pri výbere sudcu by mala začať ešte skôr – už pri určovaní a výbere hodnotiacej komisie.
Už sme uviedli, že výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Podľa § 28 ods. 1 zákona o sudcoch „členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, dvaja členovia z kandidátov zvolených súdnou radou a jeden člen z kandidátov vymenovaných ministrom. Piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje“. Táto pre nezainteresovanú osobu nič nehovoriaca definícia znamená pri výberovom konaní na okresný súd to, že vo výberovej komisii najčastejšie „sedia“ štyria sudcovia (z toho traja z krajského alebo najvyššieho súdu, a jeden zo súdu, na ktorý má smerovať uchádzač, ktorý bude vo výberovom konaní úspešný) a jeden advokát.
A práve pri výbere týchto osôb a zverejňovaní zloženia príslušnej výberovej komisie vzniká z nášho pohľadu prvý okruh otázok, nad ktorými sa máme záujem zamyslieť.
a/ zloženie výberovej komisie
Nezriedka analyzovanou otázkou je, do akej miery majú mať vo výberových konaniach zastúpenie okrem sudcov i iné právnické profesie. Z nášho pohľadu je však pri požiadavke objektívnosti a nestrannosti výberového konania problémom v prvom rade to, že členom výberových komisií sú prakticky vždy osoby, ktoré niektorých uchádzačov už bližšie poznajú aj z obdobia pred výberovým konaním. Pomôžeme si exaktnými číslami.
Podľa analýzy vypracovanej Kristínou Babiakovou z občianskeho združenia VIA IURIS10 až 65 % uchádzačov monitorovaných výberových konaní v období od 1. mája 2011 do 28. februára 2013 tvorili vyšší súdni úradníci a ďalších 10 % osoby najmä z radov asistentov. To znamená, že tri štvrtiny uchádzačov tvorili osoby, ktoré každodenne pôsobili na súdoch a teda prichádzali s jednotlivými sudcami do priameho, osobného styku. Aktuálne je možné dôvodne predpokladať, že dané percento je ešte väčšie, nakoľko prístup iných právnických profesií k možnosti zúčastniť sa výberového konania sa sťažil – s účinnosťou od 1. januára 2016 je totiž podľa § 28 ods. 2 zákona o sudcoch účasť vo výberovom konaní podmienená výkonom funkcie justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka v dĺžke minimálne jedného roka (ibaže by uchádzač absolvoval prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii Slovenskej republiky).11
Ak je teda logické, že napríklad o miesto sudcu na Okresnom súde Pezinok sa budú primárne uchádzať najmä osoby zo západného Slovenska, pre garanciu nestrannosti a objektívneho posudzovania uchádzačov je, podľa nášho názoru, na mieste požadovať, aby členom výberovej komisie na spomenutom súde boli primárne osoby, ktoré majú centrum záujmov inde, t.j. napríklad na východnom pripadne strednom Slovensku. V praxi sa však stáva, že absolútnu väčšinu členov výberovej komisie tvoria sudcovia pôsobiaci na súdoch v tom istom obvode, v ktorom sa nachádza aj súd, na ktorom by úspešný uchádzač mal pôsobiť. A teda – pri už spomenutom predpoklade, že na súd na západe Slovenska sa budú primárne hlásiť uchádzači zo západu Slovenska, je dôvodné sa domnievať, že takmer vždy sa bude medzi uchádzačmi nachádzať aj osoba, ktorú ten ktorý člen výberovej komisie už – hoc len profesijne – pozná bližšie, ako iných uchádzačov.
10 BABIAKOVÁ, K.: Výber sudcov na Slovensku. VIA IURIS, 2013, s. 29.
11 Kriticky sa k tejto podmienke vyjadrila iniciatíva Štrngám za zmenu – k tomu pozri http://www.strngamzazmenu.sk/nezmyselna-podmienka-pre-sudcov/ .
Pri takýchto okolnostiach je nevyhnutne spochybnené hľadisko nestranného a objektívneho prístupu k uchádzačom výberového konania.12 O tomto závere nás definitívne presvedčila prednáška predsedu Krajského súdu v Trnave, JUDr. Antona Jačeka, adresovaná dňa 28. októbra 2015 študentom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Na tomto mieste si dovolíme parafrázovať jeho ústne prednesené slová:
„Veľa ľudí si myslí, že výsledok výberového konania na funkciu sudcu je vopred dohodnutý. Ale tak tomu nie je. Pravdou však je, že neraz sa prikloníme k osobe, ktorú lepšie poznáme, a o ktorej naozaj vieme, že funkciu sudcu bude vykonávať dobre.“
Pri objektívnom pohľade na vec nie je možné takýto prístup člena výberovej komisie namietať. Práve naopak, je pochopiteľné, že ak sa má člen výberovej komisie rozhodnúť medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi uchádzačmi, uprednostní toho, ktorého viac pozná. Lenže – takýto prístup jednak popiera nevyhnutnosť rovnakej štartovacej čiary pre všetkých uchádzačov a zároveň negarantuje, že vybraný bude ten uchádzač, ktorý bol v danom výberovom konaní uchádzačom skutočne najlepším.
Nevhodnosť takého stavu osvedčuje aj zdanlivo s touto problematikou nesúvisiaci nález Ústavného súdu Českej republiky, III. ÚS 449/2004, zo dňa 16.12.2004. Ústavný súd ČR mal v danej veci za to, že konkurzná sudkyňa by mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania incidenčného konania (vyvolaného daným konkurzným konaním), ktorého stranou je konkurzný správca.13 Máme za to, že z logického pohľadu ide v zásade o tú istú situáciu v prípade, pokiaľ napríklad vyšší súdny úradník pôsobí na určitom súde a prichádza do styku so sudcom, ktorý je následne členom hodnotiacej komisie v takom výberovom konaní, ktorého sa onen vyšší súdny úradník zúčastňuje.14
12 Prípadný argument, že podľa § 28 ods. 6 zákona o sudcoch existuje možnosť do 20 dní odo dňa zverejnenia žiadostí o zaradenia do výberového konania vznieť odôvodnené výhrady voči uchádzačom, považujeme v nami analyzovaných súvislostiach za iluzórny.
13 Ústavný súd Českej republiky konkrétne uviedol, že „vztah mezi konkursním soudcem a správcem podstaty není vztahem neutrálním, je to vztah funkční závislosti a do jisté míry spolupráce, projevující se jak samotným ustanovením správce do funkce (již samotné ustavení do funkce a zproštění funkce závisí na uvážení soudce), tak komplexem dílčích vztahů, které se vyskytují v průběhu konkursního řízení. … Jinak tomu je v případě incidenčního řízení vyvolaného příslušným konkursem, kde správce podstaty figuruje vedle věřitelů a úpadce jako účastník řízení, přičemž předmětem řízení je osvědčení pravosti, výše a pořadí pohledávky přihlášené do konkursního řízení. … Incidenční řízení je řízením sporným, kde proti sobě stojí účastníci, přičemž jedním z nich je správce podstaty. Vztah mezi soudcem a správcem konkursní podstaty má specifickou povahu a není zcela neutrální. Podle Ústavního soudu je třeba právě tuto okolnost považovat za objektivní důvod, který je způsobilý vyvolávat pochybnost o nepodjatosti a nestrannosti soudce tak, jak stanoví § 14 odst. 1 o. s. ř.“
14 Za zmienku stojí v tejto súvislosti aj príspevok JUDr. Jána Hrubalu, uverejnený na internetovej stránke nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ dňa 8. marca 2015 pod názvom „Praktické skúsenosti pri výbere sudcov (reflexia člena výberovej komisie)“. V ňom J. Hrubala okrem iného uvádza, že „…členov výberovej komisie z jednotlivých databáz si vyberá predseda toho ktorého súdu, výnimkou je len nominácia sudcovskou radou súdu, na ktorý sa vyberá. Ak je vyššie opísaným typom člena výberovej komisie priamo predseda súdu, asi netreba veľa špekulovať nad tým ako bude vyberať – z tých desiatok ľudí v databázach ich určite bude zopár jeho alebo jej spolužiakov, známych… Ak favorit úplne nepobabre písomný test, prípadovú štúdiu, rozsudky a na ústnej časti dostane otázky typu „čo vás láka na povolaní sudcu“, nemôže nepohorieť a vyjde to určite…“ Príspevok je dostupný na http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/uvahy-clanky-navrhy/1804-prakticke-skusenosti-pri-vybere-sudcov-reflexia-clena-vyberovej-komisie .
Riešenie, ktoré sa (aj pri obsadení výberových komisií v ťažiskovej miere sudcami) ponúka, sme už spomenuli – nominovať za členov výberovej komisie osoby, ktoré nepôsobia v kraji či regióne, na ktorom sa príslušné výberové konanie uskutočňuje.
b/ moment zverejňovania členov výberovej komisie
Súvisiacou otázkou je i moment zverejňovania členov výberovej komisie. Podľa poslednej vety § 28 ods. 6 zákona o sudcoch má predseda súdu povinnosť na webovom sídle ministerstva zabezpečiť zverejnenie termínu a miesta výberového konania, ako aj zoznamu členov výberovej komisie, aspoň 15 dní pred jeho konaním.
Takýto časový odstup sa nám však zdá byť zbytočne dlhý a čo je horšie – kontraproduktívny. Čím skôr totiž uchádzači budú mať možnosť poznať členov výberovej komisie, tým vyššia bude možnosť priameho či nepriameho ovplyvnenia. Považujeme na tomto mieste za úplne irelevantné, či k takému ovplyvňovaniu skutočne dochádza, alebo nie.15 Funkcia sudcu ako osoby rozhodujúcej o osudoch tisícok ľudí je natoľko dôležitá, že štát by mal nastavovať kritéria a mantinely pri výberových konaniach tak, aby predišiel či minimalizoval čo i len teoretickú možnosť, že k takému pokusu dôjde. Optimálnym by z nášho pohľadu bolo riešenie, v ktorom by ani samotný člen výberovej komisie skôr ako 5 dní pred termínom výberového konania nevedel, členom akej výberovej komisie (t.j. na ktorom súde) bude. Nie je totiž zriedkavosťou, že v jednom týždni sa konajú výberové konania na viacerých súdoch. Bolo by preto podľa nášho názoru postačujúce, aby člen výberovej komisie poznal v časovom predstihu len termín výberového konania, nie však i konkrétny súd, na ktorom sa dané výberové konanie uskutoční. Na odôvodnenie opodstatnenosti takého prístupu si pomôžeme zdanlivo nesúvisiacim príkladom z oblasti športu. Aj v prípade futbalových či hokejových majstrovstiev je totiž rozhodca určitého zápasu medzi dvoma národnými družstvami verejne oznamovaný len dva či tri dni pred príslušným zápasom, ktorý má rozhodovať.
3.2 Hodnotenie uchádzačov výberového konania
Len objektívna a nestranná výberová komisia samozrejme ešte na výber tej najvhodnejšej osoby pre výkon funkcie sudcu nepostačuje, aj keď ide nesporne o ťažiskový element. Dôležité je aj správne nastavenie kritérií, na základe ktorých sú uchádzači o funkciu sudcu hodnotení. Uvedieme niekoľko riadkov aj k tejto téme.
15 Hoci bežné printové média sa častokrát vyžívajú v podozreniach o ovplyvňovaní výberových konaní a o ich vopred známych výsledkoch. K tomu pozri napríklad http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/320728-vitazov-konkurzov-na-sudcov-vedeli-niektori-vopred/ .
a/ nezverejňované = neprístupné ?
Do 30. júna 2016 boli zadania prípadových štúdií i texty prekladov z cudzieho jazyka zverejnené a voľne dostupné. Od 1. júla 2016 tomu tak nie je. Tú istú prípadovú štúdiu či preklad z cudzieho jazyka v ďalších výberových konaniach, ktoré sa konajú v tom istom kalendárnom roku, použiť už s účinnosťou od 1. júla 2016 nie je možné.
Zdalo by sa, že týmto opatrením sa objektívnosť výberového súdneho konania môže len zvýšiť. Cieľ je jasný – predísť tomu, aby sa uchádzačovi stačilo „nabifliť“ riešenia prípadových štúdií a preložené texty z cudzieho jazyka, ale aby bol naopak nútený v deň výberového konania ukázať spôsob, ako skutočne vie normatívne právne vety v neočakávanej situácii aplikovať a ako skutočne ovláda ten – ktorý cudzí jazyk a nie len memorovanie už vopred preložených textov.16
Toto opatrenie však v sebe skrýva veľké nebezpečenstvo. Pokiaľ totiž čo i len teoreticky pripustíme, že sa môže stať, že určitá osoba má či získa prístup k nezverejňovaným prípadovým štúdiám či textom z cudzieho jazyka (rovnako ako k iným sekciám, ktoré sú predmetom písomnej časti, t.j. k databáze rozsudkov či testovým riešeniam), celé dobre myslené opatrenie sa otáča o 180 stupňov, nakoľko poctivého uchádzača (ktorý už nebude mať prístup ani len k zadaniu prípadovej štúdie) ešte viac znevýhodňuje. Z nášho pohľadu preto chýba legislatívna úprava, ktorá by zabezpečila, že nedôjde k sprístupneniu inak nezverejňovaných zadaní. Pokiaľ totiž existuje možnosť, že sa určitá osoba dostane k príslušným databázam, nepomáha na tieto účely ani ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o sudcoch, podľa ktorého sa písomný test, prípadová štúdia, súdne spisy na účely vypracovania súdneho rozhodnutia a preklad z cudzieho jazyka losujú výberovou komisiou až v deň výberového konania.
Rovnako je, podľa nášho názoru, nevyhnutná aj podrobnejšia úprava sprístupňovania zoznamu súdnych spisov (členom výberových komisií či ďalším osobám), z ktorých sa majú losovať dve súdne rozhodnutia na účely ich vypracovania zo strany uchádzačov.17 Hoci zverejňovanie súdnych rozhodnutí zďaleka nie je na Slovensku optimálne, prípadná znalosť spisovej značky často postačuje na to, aby bolo príslušné súdne rozhodnutie na internete jednoduchým „vygooglením“ nájdené.
16 Na tomto mieste úmyselne neriešime opodstatnenosť hodnotenia prekladov z cudzieho jazyka v rámci výberového konania na funkciu sudcu, hoci ide nesporne o legitímnu otázku.
17 Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky losovanie súdnych spisov z predložených súdnych spisov v dvojnásobnom počte k počtu uchádzačov vo výberovom konaní zabezpečuje člen výberovej komisie vymenovaný z kandidátov na členov výberovej komisie vymenovaných ministrom tak, že pre všetkých uchádzačov spoločne vylosuje jeden súdny spis z oblasti trestného práva a jeden súdny spis z oblasti civilného práva.
Za pozornosť pri žrebovaní súdneho spisu stojí aj praktická stránka veci. Zabezpečenie kópie príslušného civilného súdneho spisu a trestného súdneho spisu (v tomto prípade aj so spisovým materiálom z prípravného konania) pre každého z uchádzačov totiž určitý čas trvá. V praxi sme sa stretli s tým, že výberová komisia túto situáciu riešila spôsobom, že žrebovala civilné a trestné súdne rozhodnutie priamo pred uchádzačmi ešte pred prekladom z cudzieho jazyka, a to tak, že boli i oznámené spisové značky dvoch vyžrebovaných súdnych spisov. Dobre myslený postup, ktorým chcela výberová komisia postupovať transparentne a zároveň sebe i uchádzačom ušetriť čas (potrebný na fotenie spisov), však mohol byť „šikovnými“ uchádzačmi veľmi ľahko zneužitý – stačilo rýchlo odovzdať písomný preklad z cudzieho jazyka a začať v prestávke vyhľadávať príslušné súdne rozhodnutie na internete (podľa spisovej značky predtým oznámenej výberovou komisiou). Je však samozrejmé, že len verejné žrebovanie pred uchádzačmi možno považovať za transparentné. Možným riešením by v daných situáciách preto mohol byť napríklad postup, kedy by príslušné súdne rozhodnutia na účely ich použitia v danom výberom konaní boli výberovou komisiou pred žrebovaním nanovo osobitne označené, a to spôsobom, z ktorého by uchádzači nemohli vyvodiť, o aké súdne rozhodnutie sa v skutočnosti jedná (napríklad C1, C2, C3, či T1, T2, či T3 a pod.). Zároveň by bezprostredne po žrebovaní pred uchádzačmi členovia výberovej komisie osvedčili, že v osudí sa nenachádzali žrebovacie lístky s totožným označením (t.j. len s jedným súdnym spisom).
S nezverejňovaním zadaní, ku ktorému dochádza od 1. júla 2016, súvisí ešte jedna okolnosť. Tou je nevyhnutnosť flexibilnejšieho hodnotenia uchádzačmi vypracovávaných riešení zo strany členov výberovej komisie. Týka sa to najmä prípadových štúdií. Pokiaľ totiž jej zadanie uvidí uchádzač prvýkrát až na samotnom výberovom konaní, nie je spravodlivé od neho za každých okolností očakávať, aby za 60 minút, len s použitím nekomentovaných právnych predpisov (t.j. bez možnosti dohľadania súvisiacej judikatúry), bolo ním zvolené riešenie prípadovej štúdie identické ako vzorové riešenie predkladané Ministerstvom. Z nášho pohľadu by podstatným preto malo byť, či je uchádzačom zvolený výklad z hľadiska aplikácie súvisiacich právnych predpisov logický, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený.18 Obdobná situácia však platí aj pri vypracovávaní súdnych rozhodnutí. Postup skutočne zvolený sudcom v danej veci, ktorý má byť aj akýmsi vzorovým riešením predmetného prípadu, totiž nie vždy musí byť riešením neprekonateľným. Ako uvádza aj J. Hrubala, „osobne som totiž už videl zo strany uchádzača lepšie (sčasti aj inak) napísaný rozsudok, než bol rozsudok vo vzorovom spise – dokonca aj
18 Obdobný názor vyplýva z príspevku J. Hrubalu: „Prax riešiaca situáciu spôsobom „nevyriešil to správne – 0 bodov“ nemusí byť vždy správna. Kľudne sa môže stať, že správna odpoveď z dôvodu chabej argumentácie je menej „odborne zdatná“, ako odpoveď v rámci riešenia kontroverzného problému nie úplne správna, ale argumentačne vyšperkovaná.“ Príspevok s názvom „Praktické skúsenosti pri výbere sudcov (reflexia člena výberovej komisie)“ je dostupný na http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/uvahy-clanky-navrhy/1804-prakticke-skusenosti-pri-vybere-sudcov-reflexia-clena-vyberovej-komisie .
s lepšie a vhodnejšie napísaným výrokom. … Aj z tohto dôvodu nie je dobre, keď sa členovia komisie medzi sebou nerozprávajú a mechanicky preberajú texty vzorov bez ďalšieho zamýšľania sa nad vecou.“19
Na posúdenie prípadného „novátorského“ riešenia zvoleného zo strany niektorého z uchádzačov je samozrejme potrebné, aby v komisii sedela aj osoba, ktorá je spôsobilá dané neštandardné riešenie patrične zhodnotiť. Táto požiadavka vyzerá síce ako nosenie dreva do lesa, v praxi sme sa však stretli so situáciou, kedy vypracovanie trestných rozsudkov hodnotili štyria „civilisti“. Piaty člen komisie – „trestňák“ – sa z účasti na výberovom konaní ospravedlnil.
b/ ústna časť a zákonitá subjektivita hodnotenia – čo s tým?
Pri výbere sudcov je odôvodnená požiadavka zachovania fair play. Tou máme na mysli jednak rovnakú štartovaciu čiaru pre všetkých, ako aj rovnaký prístup k uchádzačom zo strany komisie. Splnenie druhého spomenutého kritéria sa však skontrolovať prakticky nedá. Člen komisie, ktorý má svojho favorita medzi uchádzačmi, si vyššie bodové hodnotenie, špeciálne pri ústnej časti, dokáže odôvodniť prakticky vždy.20 Na tomto tvrdení nič nemení ani vyššie opísaná zmena vyhlášky účinná od 1. júla 2016.
Požiadavka výberu toho najlepšieho v spojení s nevyhnutnosťou zabezpečiť garancie nestrannosti hodnotenia výberového procesu v sebe evokuje značnú podobnosť s inou spoločenskou disciplínou, ktorá na prvý pohľad s právom a vôbec spoločenskými vedami ako takými nemá veľa spoločného – športom. Práve v ňom sa totiž takisto prejavuje onen prvok súťaživosti, ktorý musí byť dominantný aj pri bodovo hodnotených výberových konaniach. A práve preto je otázka minimalizácie anomálií pri subjektívne hodnotených disciplínach riešená i tam.
Konkrétne riešenie ponúka napríklad zimné športové odvetvie – skoky na lyžiach. Štýl skokanov hodnotí takisto pätoro rozhodcov, najnižšia a najvyššia známka sa však vždy škrtajú.21 Primerane použijúc uvedené na účely výberového konania – každému uchádzačovi, ktorý postúpil na ústnu časť, by sa vždy škrtalo hodnotenie osoby, od ktorej dostal na ústnej časti najviac bodov, ale zároveň aj osoby, ktorá príslušnému uchádzačovi dala bodov najmenej. Domnievame sa, že týmto spôsobom by sa predišlo potenciálnym anomáliám v hodnotení zo strany niektorého z členov výberovej komisie, ktorý „potrebuje“ určitého uchádzača dostať buď do výhodnejšej pozície (umelým nadhodnotením jeho bodového hodnotenia), alebo naopak mu uškodiť (umelým podhodnotením jeho bodového hodnotenia) a tým zvýhodniť vo výberovom konaní jeho bezprostredného konkurenta.
19 HRUBALA, J.: Praktické skúsenosti pri výbere sudcov (reflexia člena výberovej komisie) – dostupné na http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/uvahy-clanky-navrhy/1804-prakticke-skusenosti-pri-vybere-sudcov-reflexia-clena-vyberovej-komisie .
20 K tomu pozri v poznámke pod čiarou č. 14 už citovanú časť príspevku J. Hrubalu.
21 K tomu pozri napríklad https://cs.wikipedia.org/wiki/Skoky_na_ly%C5%BE%C3%ADch alebo http://www.osobne-zdravie.sk/sport.6/prestizne-disciplina-skoky-na-lyziach.8092.html. Obdobné škrtanie najlepšej a najhoršej bodovej známky spomedzi pätice bodujúcich rozhodcov sa však používa aj v ďalších športových odvetviach, napríklad pri hodnotení skokov do vody.
„Dovolím si pripustiť stav, kedy nie všetci členovia výberovej komisie budú chcieť použiť zdravý rozum na zdravé ciele, resp. ich motivácia bude nezdravá – niekedy sa totiž na prvý, občas aj na druhý a tretí pohľad zdá, že to tak je. Inak povedané, dajme tomu (a fakt sa nehrajme na to, že to tak nemôže byť), niektorí budú chcieť pomôcť svojmu favoritovi bez ohľadu na jeho nedostatočné kvality, ktoré vyšli najavo aj počas výberového konania (podotýkam, že nemám absolútne žiadny problém s tým, ak niekto z členov komisie niektorých uchádzačov pozná a v rámci komunikácie pri vyhodnocovaní výkonov prezentuje svoj pohľad na neho). Na dosiahnutie svojho cieľa takíto členovia komisie môžu zvoliť v zásade dve stratégie. Ak odhadnú situáciu tak, že to pôjde „otvorene“, pokúšajú sa nahovoriť na svoje videnie kvalít uchádzačov ostatných členov komisie – či už kuloárovo alebo v rámci spoločnej debaty. Ak sa im zdá, že to nepôjde, budú celý čas v podstate ticho, odhadnú „silných protivníkov“ ich favorita a najmä v rámci bodovania ústnej časti diapazón od 0 do 24 využijú v celom rozsahu. Možno to vyjde…“22
3.3 Špecializácia sudcov a adaptačná príprava uchádzača o výkon funkcie sudcu
V rámci tejto úvahy úmyselne neriešime otázky typu (i) či by mali byť v komisii prítomné i iné právnické profesie (napríklad právnici z akademického prostredia a pod.) alebo (ii) do akej miery umožniť účasť vo výberových konaniach aj právnikom, ktorí nemajú praktickú skúsenosť s prácou v rámci sudcovského aparátu. Nesporne sa v každom z uvedených prípadov nájdu argumenty pre každú z alternatív. Ešte však máme záujem stručne poukázať na dve ďalšie skutočnosti.
Tou prvou je, že uchádzač o funkciu sudcu nemá ani po úspešnom výberovom konaní často vedomosť, na ktoré oddelenie bude zaradený. Nieto ešte v čase, kedy prebieha výberové konanie. Nevidíme dôvod, prečo najmä na súdoch s väčším počtom sudcov nestanoviť už priamo pri zverejnení výberového konania aj oddelenie, na ktoré by mal byť úspešný uchádzač zaradený a v závislosti od toho i kreovať zloženie výberovej komisie. Je totiž nesporné, že väčšina uchádzačov o funkciu sudcu určité odvetvie práva preferuje. Zároveň sa domnievame, že špecializácia sudcov nielenže prospieva ku kvalite rozhodnutí, ale najmä k predvídateľnosti rozhodovacej činnosti ako takej.
Tou druhou skutočnosťou je, podľa nášho názoru, zvláštna podmienka účasti vo výberovom konaní, stanovená v § 28 ods. 2 zákona o sudcoch – absolvovanie prípravného vzdelávania v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu, alebo alternatívne výkon
22 HRUBALA, J.: Praktické skúsenosti pri výbere sudcov (reflexia člena výberovej komisie) – dostupné na http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/uvahy-clanky-navrhy/1804-prakticke-skusenosti-pri-vybere-sudcov-reflexia-clena-vyberovej-komisie .
funkcie justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka po dobu jedného roka. Ako sa ukázalo, prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii spočíva v troch dvojdňových podujatiach adaptačného vzdelávania, každé o rozsahu cca. 12 hodín.23 Zdá sa nám však absurdné dávať na jednu úroveň 36 hodín adaptačnej prípravy na strane jednej a ročnú prax justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka na strane druhej. Podmieňovať ročnou praxou či adaptačným vzdelávaním možnosť účasti na výberovom konaní sa nám zdá nelogické aj z dôvodu, že v prípade úspechu musí uchádzač aj tak ešte čakať niekoľko mesiacov z dôvodu vyhodnocovania informácií zo strany Národného bezpečnostného úradu.24 Práve dané obdobie by mohlo byť s pokojom využité na to, aby úspešný uchádzač získal podrobnejšie vedomosti (ak je to potrebné) pre prácu v rámci sudcovského aparátu. Pritom to, že úspech vo výberovom konaní nie je nereálny aj bez predchádzajúcej adaptačnej prípravy či praxe justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka, v konečnom dôsledku dokazuje aj už spomenutá analýza Kristíny Babiakovej z občianskeho združenia VIA IURIS.25 Podľa nej v sledovanom období od 1. mája 2011 do 28. februára 2013 (kedy ešte prístup iných právnických profesií nebol obmedzený v takej miere ako od 1. januára 2016) cca. 13 percent úspešných uchádzačov bolo z iného ako súdneho prostredia (t.j. advokáti, resp. právnici pôsobiaci primárne na Ministerstve).
4. Záverom
Našou primárnou snahou bolo poskytnúť týmto článkom odbornej verejnosti a inštitúciám, ktoré majú možnosť ovplyvniť kritériá a nastavenie výberových konaní na funkciu sudcu, námety, ktoré by ešte viac minimalizovali podozrenia, že úspešní uchádzači v skutočnosti neboli aj najlepšími uchádzačmi.
Pre vylúčenie pochybností – nechceme tvrdiť, že výberové konania na funkciu sudcu sú automaticky posudzované účelovo v prospech niektorého z uchádzačov. To v žiadnom prípade neplatí. Avšak v čase, kedy už aj základná učebnica teórie práva určená študentom právnických fakúlt vo svojom predslove konštatuje, že „výkon právnej profesie dnes akoby často spočíval len v tom, kto koho pozná, s kým si čo odpil a kto mu je za čo zaviazaný, resp. vice versa“,26 považujeme za nevyhnutné garantovať nestrannosť a objektívnosť výberových konaní bez ohľadu na to, či k ovplyvňovaniu naozaj dochádza alebo nie.
Význam sudcovskej funkcie je obrovský. Nie náhodou nejeden uchádzač pri odôvodňovaní svojej motivácie byť sudcom vraví slová v zmysle „ide o kráľovskú právnickú profesiu“. Preto, použijúc slová bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Alexandra Bröstla, „dnes i zajtra – opatrne vyberajme sudcov, ktorí budú súdiť v mene ľudu“.27
